1.deň - ibart fotografia pre interiérový dizajn

Go to content

1.deň

Na začiatku nášho putovania sme urobili okruh po polostrove Reykjanes. Hneď tu sa môžete zoznámiť s charakterom celého ostrova. Sopečné pohoria, zaplavené kaldery, rozsiahle lávové polia, stopy po minulých zemetraseniach. Aktívna sopka, horúce pramene, geotermálna elektráreň, atlantický rift vychádzajúci z oceánu, ktorý v ďalekej budúcnosti rozdelí Island na 2-3 menšie časti. V tento deň bolo na Islande 42 zemetrasení s magnitúdou do 2,8. Takúto údaj je nižší ako  bežný priemer. Podmienky na Islande najmä kvôli počasiu sú drsné a tak na ostrove žije len cca 360 000 dobrovoľníkov, z toho 180 000 priamo v Reykjavíku.






Na cestu po Islande sme si prenajali túto Toyotu RAW 4. Prešli sme s ňou 2660  km.




Na obzore bolo vidieť novú sopku Fagradalsfjall. V tomto čase sopka  bola málo aktívna no napriek tomu sa dym  tiahol až k Reykjavíku.




Ďalší pohľad na krajinu okolo Reykjavíku. Tá pyramída na obzore je stará sopka Keilir. V súčasnosti sa v jej okolí pravidelne vyskytujú slabé zemetrasenia. Možno sa pozeráme na budúcu aktívnu sopku.




Uprostred polostrova sa tiahne sopečné pohorie s viacerými zaplavenými kalderami. Toto je jazero Kleifarvatn.




Živé organizmy sa v tomto nehostinnom prostredí presadzujú veľmi pomaly. Časová miera je tu rádovo stovky a tisíce rokov.




Okolie jazera poskytuje nádherné výhľady.




Občas ukryté v oblakoch.



Naša prvá pešia túra viedla  na sopku Fagradalsfjall po typickej Islandskej krajine.




Chôdza mimo chodník je takmer nemožná.




Dostali sme sa  len po túto čiernu zjazdovku. Láva stará tak 2 týždne. Ďalej sa bohužiaľ nedalo ísť pre husté mraky s nulovou viditeľnosťou. Takže sopku a jej aktivitu sme nevideli naživo. Mimochodom, toto údolie bolo vtedy hlboké cca 50 m. Už koncom septembra ho nová láva úplne zaplnila a začala pretekať cez  hrádzu.




Lávový prúd je na povrchu chladný. Ale pod ním v lávových tuneloch miestami stále tečie tekutá láva.




Detailný pohľad na hrudu čerstvej lávy.




Po návrate zo sopky ideme ďalej. Geotermálna oblasť Krýsuvík slúži len ako turistická atrakcia.




Treba byť opatrný, v okolí jazierok  je zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého a siričitého.




Neďaleko je ďalšia geotermálna oblasť Gunnuhver. Táto je už na pohľad oveľa aktívnejšia.




Parná erupcia.




Horúca voda sa využíva na výrobu elektrickej energie. Kapacita  elektrárne je 200 MW.




Najväčší maják na Islande. Postavený v rokoch 1907-1908, keď pôvodný maják zničilo zemetrasenie.




Čo dokáže silné zemetrasenie.








Začiatok atlantického riftu, ktorý sa tiahne severovýchodným smerom a končí na severe v mori pri meste Húsavík. Napravo je americký kontinent, naľavo európsky.

zdroj:Wikipedia
Rift sa kľukatí  naprieč celým ostrovom a prakticky všetky vulkanické aktivity sa odohrávaju v jeho zóne.
Viditeľným znakom  prítomnosti riftu sú aj  viacnásobné smerovo orientované trhliny v šírke od 1 až po stovky metrov.




Na Islande sa rozvíja zvláštny druh umenia. Namiesto stavania jednoduchých pyramíd títo umelci vyberajú kamene tak, aby z toho vznikli sochy. V tomto prípade stojí matka na americkom brehu a jej dieťa v člne sa plaví do Európy rýchlosťou 2,5 cm /rok. Úžasný symbol.




Sandvík. Miesto ktoré nie je na turistických mapách. Takže exkluzívne obrázky z tejto fotogenickej pláže.











Prvý kontakt so živou prírodou. Brehár čiernochvostý (Limosa limosa)

Výhradné autorské práva © Igor Borišek- ibartphotography.com
Back to content