5. deň
Dnešný deň sľubuje veľa nových zážitkov, Ideme do oblasti, v ktorej dominuje najväčší Islandský ľadovec Vatnajökull. Svojou rozlohou 8100 km² pokrýva zhruba 8-10 % plochy ostrova. Z okrajov ľadovca sa spúšťa okolo 20 ľadovcových splazov. Dva z nich dnes uvidíme zblízka. Čaká nás niekoľko peších túr, Skutočný les (skôr lesík), nevšedný vodopád, plavba po lagúne, niekoľko ľadovcových splazov, dážď, slnko, silný vietor. Čiernobiely svet s trochou zelenej a modrej farby. A na záver pláž plná krásnych diamantov.
Voda z ľadovca meandruje po takmer plochej krajine a vlieva sa do mora.
Odnáša so sebou veľké množstvo sopečného popola a vytvára tak nádherné takmer čiernobiele scenérie.
Prvou dnešnou zastávkou j národný park Skaftafell. Vyznačuje sa mimoriadnou vzácnosťou. Časť parku pokrýva prirodzený les pozostávajúci najmä zo zakrpatenej brezy. Na Islande sú ešte dve miesta kde sa zachoval prirodzený les,Ostatné vyrúbali vikingskí obyvatelia v 9. storočí.
Aj okolité lúky ukazujú, že toto miesto je priaznivé pre rast miestnej flóry. Archangelika pobrežná je typickou rastlinou na Islande.
V Skaftafelle sme prešli viac ako 10 km. Pri jednej z túr sme našli tieto bazaltové varhany, ktoré boli prísľubom ďalších krásnych výhľadov.
A takýto výhľad skutočne stojí za to.
Vodopád Svartifoss.
Nádherné dielo prírody.
Ďalšou atrakciou národného parku je splaz ľadovca Vatnajökull.
Úžasný pohľad aj v silnom daždi. Tak trochu pripomína širokú modrú zjazdovku ideálnu na veľké carvigové oblúky.
Ale bližší pohľad nás vracia späť do reality. Dnes sa lyžovať nebude. Je čas isť ďalej.
Pohľadu na ľad sa však už dnes nezbavíme. Vatnajökull je taký obrovský, že si vytvára svoje vlastné počasie.
Jeho najväčší jazyk končí v lagúne Jökulsárlón.
Plavba po lagúne bola napriek silnému vetru a zime mimoriadnym zážitkom.
Počasie bolo mizerné ale všetko vynahradili úžasné svetelné pomienky.
Žena s dieťaťom? Alebo milenci?
A na záver diamantová pláž. Kusy ľadu odplavené z lagúny vlny Atlantického oceánu obrusujú a vracajú späť na pláž.
Tieto kúsky ľadu priťahujú fotografov ako mäso muchy. Ale každému sa ujde nejaký kúsok.
Zostalo aj pre mňa.
