8. deň
Dnes sme strávili celý deň v okolí jazera Mývatn. Názov je odvodený od mena malých mušiek. ktoré sa tu vyskytujú a vo veľkých húfoch útočia na všetko živé. Naštastie majú rady teplo a bezvetrie, takže pri tunajšom počasí je väčšinu dňa od nich pokoj. Jazero má rozlohu 37 km2 a vzniklo pred 2300 rokmi pri veľkej erupcii bazaltickej lávy. Jazero a jeho okolie sa nachádza vo veľkej vulkanickej zóne poháňanej atlantickým riftom, ktorý pretína okolitú krajinu. Stopy po vulkanickej aktivite sú všade. Sú tu aj termáne kúpele podobné Modrej Lagúne pri Reykjaviku. Vyskúšali sme ich a bol to príjemný zážitok. Dominantou týčiacou sa nad jazerom je obrovská kaldera spiaceho vulkánu Hvefjall.
Okružnú cestu okolo jazera sme začali návštevou parku Höfði na južnom brehu jazera. Park je umelo zalesnený a je príjemným kontrastom v porovnaní s okolitou krajinou, ktorá má charakter severskej tundry.
Z parku je krásny výhľad na celé jazero.
Zaujímavou atrakciou sú lávové komíny.
Týmito komínmi sa z magmatického krbu predierala láva na povrch (pred 2300 r).
Na brehoch jazera sa vyskytujú vulkanické pseudokrátery, ktoré vznikli termickými výbuchmi,
keď sa dostala voda z jazera do trhlín s čerstvou lávou.
Na východ od jazera sa nachádza rozsiahle lávové pole Dimmuborgir. Ilustruje obrovský rozsah sopečnej aktivity v tomto regióne.
Lávové komíny vytváraju bizarné tvary.
Niektoré scenérie boli použité pri nakrúcaní seriálu Hra o Tróny.
Kúsok od Dimmuborgiru sa objavuje náš starý známy rift. Tu krásne vidieť ako okraje trhliny zapadajú do seba.
Pod trhlinou sa nachádza malá jaskyňa Grjótagjá s termálnym jazierkom a blankytne modrou vodou.
Trhlina nad jaskyňou je široká len asi 2 metre. O kus ďalej však už rift rozorval horský hrebeň na dve časti. Za kopcami sa nachádza vulkanická zóna sopky Krafla.
Na pozadí krátera Viti je vidieť samotný vrchol spoky. Sopka je zdanlivo neaktívna. Najväčšia erupcia sa odohrala v 18,storočí z tohoto krátera.
V rokoch 1975-1986 sa však v širšom okolí sopečnej kaldery (ktorá má priemer cca 30km), otvorili stovky trlín v celkovej dĺžke viac ako 10 km z ktorých vytekala čerstvá láva.
Potvrdilo sa, že odhady o veľkosti magmatického krbu boli podhodnotené. Táto séria erupcií vyvolala ešte väčšie úsilie zamerané na zisťovanie pohybu, objemu magmatického krbu, jeho tvaru a hĺbky. Napriek moderným metódam monitoringu sa stalo, že pri výskumnom vrte geotermálneho prameňa do sondy vnikla láva tam, kde sa jej výskyt neočakával.
Na svahoch sopky sú vrty, ktoré zachytávajú a odvádzajú horúcu vodu do geotermálnej elektrárne.Najvyššia teplota v niektorých vrtoch dosahuje až 350°C.Elektráreň má kapacitu 60MW
A ešte jedno drobné praktické využitie termálnej vody - Večná teplá sprcha.Okolie vulkánu je krásne a zároveň dramaticky výnimočné.Tak isto krásne sú aj brehy jazera.A na záver dňa ešte výstup do krátera Hverfjall.Výškový rozdiel 140 m poskytuje krásny výhľad na okolitú krajinu.Opäť scenéria ako z inej planéty.A tu je samotný kráter. Priemer viac ako 1000 m.A na záver dňa ešte detail krátera.
