3. deň
Cieľom dnešnej etapy je navštíviť miesta, ktoré sú takmer povinné pre všetkých návštevníkov Islandu. Ich fotografie a popis nájdete v každom turistickom sprievodcovi. Povesť si ale získali predovšetkým svojou nevšednou krásou a výnimočnosťou. Nadajte sa odradiť množstvom turistov. Rozhodne stoja za návštevu.
Pred nami sú dve hlavné atrakcie.
A toto je ten slávny Geysir, ktorý dal meno všetkým gejzírom sveta. Po roku 2000 išiel na dôchodok a jeho erupcie sa prejavujú len zriedka a náhodne.
Naštastie jeho prácu prevzal následník s menom Strokkur, ktorý vidieť na pozadí tohoto vriaceho jazierka.
Strokkur vystrekuje do výšky cca 30 m v pravidelných intervaloch 6-10 minút.
Počkať si pár minút stojí za to. Odmenou je gejzír ako na tanieri.
Na začiatku erupcie sa vytvorí takáto bublina.
Narastie do výšky....
...a vylezie z nej samotný gejzír ako votrelec z Ripleyovej.
Ďalšie ikonické miesto je vodopád Gullfoss. Je to dvojstupňový vodopád s celkovou výškou cca 30m.
Voda odteká do dlhého kaňonu, ktorý je tiež súčasťou atlantického riftu.
Vyhliadka umožňuje bezprostredný prístup k vodopádu.
Detail hornej kaskády.
Cestujeme ďalej, na obzore sa vyníma sopka Eyjafjallajökull pokrytá ľadom. To je tá, čo v roku 2010 zastavila na niekoľko dní leteckú dopravu nad Európou.
A už sme pri ďalšom vodopáde Seljalandfoss. Tečie z výšky viac ako 60m. Voda ktorá ho napája, prichádza z ľadovca Eyjafjallajökull.
Tento útes bol pôvodne na pobreží, ale nánosy z hôr postupne posunuli pobrežie o niekoľko kilometrov.
Vodopád je výnimočný tým, že sa dá prejsť poza padajúe závoje vody. V tejto chvíli sa prvý raz od nášho príletu objavilo slnko.
A stálo to za to.
Necelý kilometer odtiaľ je v jaskyni ukrytý ďalší, menší vodopád o ktorom veľa turistov nevie.
No a na záver dňa ešte nádherný vodopád Skógafoss. Už sa stmievalo, ale to na kráse vodopádu neubralo, skôr naopak.
Túto noc sme spali na bývalej farme.
A za farmou žije najslobodnejší kôň na svete.