10.deň - ibart fotografia pre interiérový dizajn

Go to content

10. deň

Podľa plánu dnešného dňa mala byť plavba po po zátoke Eyjafjörður a pozorovanie  života veľrýb najsilnejším zažitkom celého dňa. Aby sme sa vyhli sklamaniu, tak sme tento bod programu dali do podmienečného spôsobu.  Viacerí návštevníci Islandu zostali sklamaní, keď ich výlet nedopadol dobre či už pre zlé počasie, alebo neochotu samotných veľrýb. Ráno  sa ukázalo celkom priaznivé počasie, polooblačno slabý vietor a pokojné more. Tak sme vyrazili do prístavu Hauganes s miernou dávkou optimizmu.







V prístave už na nás čakali rybárske "montérky". Sadli nám perfektne a boli úžasne teplé.




O chvíľu odchádzame.




Na palube sú dvaja najdôležitejší ľudia - kapitán....



... a pozorovateľ.




Plavili sme sa  von z fjordu takmer hodinu.




Nakoniec prišla dobrá zpráva z mostíka. Veľryba na dvoch hodinách.




A tu je pri svojom ponore za potravou - vráskavec dlhoplutvý.  Predviedol sa v celej svojej mohutnosti najprv z diaľky a o chvíľu aj zblízka.












Zábery z niekoľkometrovej vzdialenosti už boli čerešničkou na torte. Vráskavec dlhoplutvý dosahuje dĺžku 15 metrov a váži až 30 ton.



Napokon sa naša cesta za veľrybami vydarila najmenej na 200%.





Spokojní a plní zažitkov opušťame Hauganes a odchádzame smerom na sever. Premávka je minimálna a preto úzke tunely s občasnými vyhýbacími miestami nie sú problémom.




Okolitá krajina je seversky drsná...



...ale zároveň krásna.





O kus ďalej v meste Siglufjörður je múzeum haringov.



V r. 1911 vznikla v meste prvá továreň na spracovanie haringov (druh sleďa). Múzeum mapuje celý process od lovu, cez sušenie, konzervovanie soľou, lisovanie oleja.




Zariadenia na extrahovanie rybacieho oleja. Z detstva si pamätám, že mal hnusnú chuť.




Solené haringy boli významným Islandským exportným artiklom celú polovicu 20. storočia. Tvorili až 50% celkového vývozu.
V roku 1969 sa však haringy náhle stratili z okolitých vôd a to bol koniec éry haringového priemyslu na Islande.





Pokračujeme ďalej k najsevernejšiemu bodu našej cesty k pobrežiu Grónskeho mora. Tam niekde v diaľke je Severný pól.  
Najbližia pevnina v poludníkovom smere je Antarktída.




Dnes strávime zvyšok dňa a prespíme na tomto mieste. Hotel Kolkuós sa nachádza 8 km od najbližšieho osídlenia.



Hotel má štyri komfortne zariadené izby, veľkú spoločenskú miestnosť s masívnym nábytkom, obrazmi a klavírom. V kuchyni sú mrazničky so zásobami jedla. Ubytovanie sa dá objednať len online, Recepciu hotel nemá. Prídeš, zistíš ktorá izba je voľná a ubytuješ sa. Na druhý deň odídeš. Viete si predstaviť ako dlho by takýto hotel existoval na Slovensku?




Miesto kde stojí hotel bolo pôvodne rybárskym prístavom. Dnes ho už pripomína len táto schátraná budova a stavce z chrbtice veľryby.





Bonusom tohto miesta je nádherné fotogenické pobrežie.




Ráno sa deň začal sériou nádherných záberov. A zdá sa že rovnako sa tento deň aj skončí.






Krajina s jemnými opálovými  odtieňmi v posledných zábleskoch večera.




Večerné severské svetlo dáva záberom neuveriteľnú atmosféru.



Miniatúrny svet  ukrytý v závoji fantázie...



...krajina elfov a víl.  Ďakujem prírode  za tieto nádherné zábery!

Výhradné autorské práva © Igor Borišek- ibartphotography.com
Back to content