11. deň
Ráno opúšťame Kolkuós s trochou ľútosti. Uvidíme ešte niečo také krásne a fotogenické? Podaria sa ešte podobné zábery? Veríme, že áno. Dnes pokračujeme našou severnou trasou k ďalšiemu fjordu. Odbočíme však aj do vnútrozemia. Opäť nás čaká zmes historických a prírodných zaujímavostí.
Opúšťame pobrežné vody a presúvame sa smerom na juh.
Počsie je premenlivé. Dúfame že dnešný deň bude bez dažďa.
Pokračujeme po severnej časti ostrova. Najprv sme navštívili usadlosť Glaumbaer, ktorá ukazuje ako žili Islanďania v 18-19. storočí.
Domy sú postavené z trávového turfu.
Jedná sa o statok v ktorom bývalo viac ako 20 ľudí. 3 budovy sú so samostatným vchodom, Ostatné sú vzájomne prepojené centrálnou chodbou. Keď prišla zima tak sa život na statku presunul do vnútorných priestorov.
Pracovňa a hosťovská izba majiteľa statku. Vykonával viaceré fukcie. Bol učiteľom, kaplanom, ale aj kováčom. Na stenách sú fotografie
významných Islandských občanov, ktorí statok navštívili.
Uzavretý komplex miestností zabezpečoval väčšinu činnosti potrebných pre prežitie dlhého zimného obdobia bez nutnosti vychádzania von mimo hlavnú budovu. Toto je kuchyňa.
Jedáleň.
Spálňa.
Postele boli zároveň miestami pre domáce práce.
Našiel sa čas aj pre trochu zábavy.
Miestnosť na výrobu skyru a syrov.
Budovy statku z náveternej strany. Turfové bloky sa ukladali do tzv. haringového vzoru.
Ideme ďalej. Roklina Kólugljúfur...
...ukrýva viacnásobný vodopád. Pohľad z mosta nad riekou je fajn, ale čo tak skúsiť detailnejší záber z tamtej skalnej plošiny?
Tak to lezenie po skalách naozaj stálo za to.
Jedna neplánovaná zastávka naviac. Blíži sa zima a väčšina oviec ide na jatky.
Smutný pohľad na smutné ovečky.
Táto ovečka na inom mieste nám pomôže zahnať chmúrne myšlienky. Spokojne sa pasie na lúke a užíva si pekné počasie. Akurát s tým mejkapom to fakt prehnala.
Ešte jedna zastávka. Kopec zvaný Borgarvirki. Trvalo dlho kým sa archeológovia a historici zhodli, že miesto slúžilo Vikingom ako obranná pevnosť. Stačilo postaviť skalnú stenu v úzkom vstupe vľavo. O ostatné sa postarala príroda.
Medzi skalami sa objavil obyvateľ pevnosti. Snehuľa horská. Na prvý pohľad kríženec jastraba a jarabice. Ale s jastrabom nemá nič spoločné. Patrí do rodu tetrovovitých.
Na záver dňa sa vraciame k moru. Žije tu kolónia tuleňov a na pobreží sa nachádza jeden z najúžasnejších výtvorov prírody.
Miestna tulenia rodinka.
A tu je ten dôvod prečo sem chodia turisti. Skalný útvar Hvitserkur.
Na prvý pohľad nič mimoriadne. Skúsme z iného pohľadu a pri večernom svetle.
Ešte raz pohľad zboku...
...na tomto zábere sa už odhaľuje skalný útvar v celej svojej kráse. Skala testuje našu predstavivosť. Je to drak, dinosaurus, slon?
Najčastejšie ľuďom pripomína nosorožca.
Štruktúra skaly je tvorená takmer vodorovnými bazaltovými stĺpmi.
More je v týchto miestach plytké a počas odlivu sa skala čiastočne nachádza na súši.
Na záver ešte pohľad z pobrežia.