2.deň - ibart fotografia pre interiérový dizajn

Go to content

2. deň

               Dnes začíname okruh okolo ostrova. Náš cieľ je jedna z najväčších turistických atrakcií Þingvellir.
Pôvodne sme chceli ísť po ceste 36, ale v Reykjaviku sme odbočili a zvolili sme dlhší variant a išli sme náhornou plošinou po ceste 431 a 435.






Naša obchádzka stála za to. Hoci bolo nevľúdne počasie, krajina bola očarujúca.







Náhorná plošina končí sopečným hrebeňom..





... a zrazu sme sa ocitli uprostred nádherných kopcov a útesov.








Výhľad z hôr na jazero Þingvallavatn.




A tu je turistická atrakcia Þingvellir. Opäť náš známy atlantický rift. Ešte sa s ním stretneme viackrát. Tentoraz vyššia časť je americká a nižšia európska.




Sprístupnená časť riftu je dlhá cca 3 km.




Čerešničkou na torte  je tento krásny vodopád Öxarárfoss ktorý priteká z amerického kontinentu.




Þingvellir je tiež miesto, kde vznikol v roku 930 a pravidelne zasadal Islandský parlament Althing.
V bielej budove je múzeum pripomínajúce dejiny tohoto zákonodarného orgánu. V diaľke vidieť paralelné trhliny atlantického riftu.




Rieka Öxará vteká do jazera Þingvallavatn.





Po ceste na juh malá zastávka pri kráteri Kerid. Hĺbka 55 m vek cca 3000 rokov.








Na záver dňa sme prišli do mestečka Hveragerði, kde sme prespali v bývalej továrni na Skyr.




Mesto sa vyznačuje viacerými zaujímavosťami. Ako prvá je zázračná stolička. Každý, kto si na ňu sadne sa premení na trpaslíka.




Majú tu aj odvážnych chlapcov, ktorí sa radi predvádzajú pred dievčatami. Hoci nad mestečkom je geotermálna zóna, voda v rieke bola riadne studená.




A opäť horúce pramene.




Alebo skôr horúce kopce. Škoda nevyužitej energie.




Ale ona sa veru využíva. Voda z podzemia nie je slaná, neobsahuje rozpustený kyslík, ani síru ani železo ani rozpustné minerály. Je mierne zásaditá, takže vôbec nie je korozívna ani nezanáša trubky úsadami. Stačí ju odplyniť v takomto parnom separátore a bez čerpadla poslať do mestskej teplárne. Blbé je že naspäť do vrtu ju musia vtláčať čeradlom, takže toto teplo predsa len nie je úplne zadarmo.




No a tu je pohľad na miestny zdroj tepla. Spolu s ovečkami je to typická islandská idylka.




No pri detailnom pohľade je to skôr vstupná brána do pekla. To je odvrátená strana lacnej energie. V roku 2008 tu bolo jedno z najsilnejších zemetrasení (6.1 stupňa). Naštastie bez obetí.


Výhradné autorské práva © Igor Borišek- ibartphotography.com
Back to content