7. deňTak trochu zmarený deň je za nami. Opúšťame pobrežie a vydávame sa smerom k jazeru Mývatn. S ohľadom na vzdialenosť ktorú musíme prekonať, vynechávame návštevu vodopádu Hengifoss. Radšej venujeme viac času na návšteve rokliny Stuðlagil. Aj tak máme dnes pred sebou najdlhšiu etapu.
Prebúdzame sa do krásneho rána a nálada opäť stúpa.
Za sebou nechávame Eskifjörður a husté mračná nad Atlantikom.
Blížime sa k rokline Stuðlagil. Slnko nám skrášľuje okolité scenérie.
Cesta k rokline popri rieke s poetickým menom "Jökulsá á Brú" predstavuje 4 km dlhú túru po kamenistej ceste. Malé jazykové okienko:
Meno rieky v preklade je Ľadovcová rieka nad mostom a slovo stuðla znamená bazaltové stĺpy.
Malý vodopád Stuðlafoss spestruje pomerne nevýraznú krajinu.
Po hodine chôdze sme na mieste. Úžasný pohľad na rieku predierajúcu sa medzi bazaltovými stĺpmi. Do roku 2009 bola táto oblasť uzavretá. Rieka napájaná z ľadovcov mala oveľa väčší a nepredvídateľný prietok. Po vybudovaní hydroelektrárne hladina poklesla a roklina bola otvorená pre širokú verejnosť.
Aj v súčasnosti je prietok vody dosť silný a opatrnosť nie je na škodu.
Posledený pohľad na roklinu a ideme ďalej.
Pokračujeme ďalej k jazeru Mývatn. Okolo nás sa objavuje krajina pripomínajúca púštne oblasti Peru alebo Bolívie.
Prejavy bývalej sopečnej aktivity opäť určujú charakter okolitej krajiny.
Táto pomerne nová lávová puklina pripomína, že sa blížime do aktívnej vulkanickej zóny.
A sme v ďalšej geotermálnej oblasti Hverir.
Hverir je súčasťou väčšej geotermálnej zóny napojenej na vulkán Krafla.
Ako uvidíme neskôr aj tu sa používa geotermálna energia na vykurovanie a výrobu elektrickej energie.
Konečne prichádzame k jazeru Mývatn. Posledné slnečné lúče osvetľujú hladinu jazera...
... a okolité kopce.